Existuje stav duše, ktorý sa nazýva „už netreba“. Pozná ho každá žena, ktorá dlho čakala. Prestaneš sledovať telefón.

Dnes som bola v supermarkete. Vedľa mňa stál starší pán. Odhadovala som ho na 76 rokov. Volal sa pán Štefan.

Večer si často sadala k oknu. Čakala, aj keď vedela, že nemá na koho. Jeho kroky sa už nikdy neozvú v chodbe.

Do útulku sme prišli bez konkrétneho plánu. Chceli sme len dať domov zvieraťu, ktoré najviac potrebuje

Sedím pri okne a pozerám na dcéru. Drží šálku čaju oboma rukami. Vonku je ešte skoro ráno. Obloha má

Mala som kamarátku, ktorá vedela, kedy odísť. Volala sa Danka. Nehádala sa, nekričala, nevyčítala.

V roku 2023 si sa bála riskovať. Každá zmena ťa desila. Sedávala si pri okne so šálkou v rukách.

„Ty zostaň s deťmi, ja si idem oddýchnuť. Sám. Myslím… naozaj sám,” vykĺzlo to z môjho manžela Petra.

Zamyslime sa na chvíľu spoločne. Je dôležité pochopiť jednu vec včas. Tvoja mama tu nie je, aby ti slúžila