Найгірша хвилина мого життя мала стати моєю смертю. Стала смертю чужих брехень.
Мене звуть Галина Коваль. Мені шістдесят два роки. Усе життя я вчителювала у школі в Житомирі, а від
Zibainis
Odkaz supermarketom: Dosť bolo neplatenej práce na pokladniach
Vošla som do obchodu ako každý iný deň. Vybrala som si tovar. Sama som ho naskenovala. Sama som ho zabalila.
Zibainis
Dlho premýšľala, čo by si mala priať do nového roka.
Dlho premýšľala, čo by si mala priať do nového roka. Nerobila si zoznamy. Nesnívala o veľkých veciach.
Zibainis
Stále si hovorila, že príde nabudúce. Mama verila.
Mama vždy čakala pri okne. Snehu pribúdalo každým rokom viac. “Dcéra prišla minule, prídem aj teraz,”
Zibainis
Aké krásne dievča – bez červených či modrých vlasov, bez piercingu v nose či perách, bez tetovania, bez roztrhaných džín
Pozrela som na fotku a zastavila sa. Dievča ako z iného sveta. Žiadne červené vlasy. Žiadne modré pramene.
Zibainis
Keď sa rok chýli ku koncu, spomínam na tie najťažšie chvíle, keď sa život zdal neúnosný. V týchto momentoch boli ľudia,
Rok sa pomaly končí. Vracajú sa mi spomienky. Najviac na tie ťažké chvíle. Keď sa všetko zdalo nad moje sily.
Zibainis
Перш ніж докоряти, що я не працюю, згадайте, хто пустив вас жити у своїй квартирі, — заявила невістка. Свекруха мовчки підвелася, взяла сумку й пішла геть.
— Оксана взагалі не знає, що таке справжня робота, — голосно сказала Галина Степанівна, дивлячись на
Zibainis
Чого це я маю годувати здорового чоловіка, поки він “шукає себе” на моєму дивані?
— Чого це я маю утримувати дорослого чоловіка, поки він шукає себе на дивані в моїй квартирі?
Zibainis
Dnes som počas behu v lese stratil kľúče od auta.
Dnes sa mi stala vec, ktorú si budem pamätať dlho. Počas obvyklého behu lesom som stratil kľúče od auta.
Zibainis