Keď sa na ňu pozerám, vidím viac než len krásu. Pamätám si ten pocit ešte z pôrodnice. Držala som malé

Existuje stav duše, ktorý sa nazýva „už netreba“. Spoznáš ho pomaly, ticho, bez veľkých slov.

Telefón zavibroval o 23:47. Práve som kontrolovala hlásenia na stanici v Žiline. Na displeji bola dcéra.

— Od budúceho týždňa si každý riadi svoje peniaze sám. Koniec s tým, že ja ťahám celú domácnosť.

“Mama, prosím ťa. Nedotýkaj sa kohútika. Daj pod to misku a ľahni si. Kvapka za pár sekúnd susedov

Sklenený stolík to odniesol ako prvý. Rozbil sa o dlažbu z mramoru a v tých troskách som si rukou našla kus skla.

Ráno som sa zobudil skôr ako Marta. Za oknom kuchyne bolo sivé Považie, Liptov v jesennom oblaku.

Zabuchnutie kufra Škody môjho muža ma varovalo skôr než zvonček. Vykukla som z okna ateliéru a videla

Do obchodu som vošiel len po náplasti a fľašu minerálky. Namiesto toho som sa ocitol uprostred tichého boja.