Bol to deň. Bol taký tichý. Obloha bola sivá. Mraky viseli nízko. V izbe vládol pokoj. Bolo to ticho.
Môj partner ho našiel vonku. Bol celkom sám a triasol sa. Vyzeral tak veľmi maličký. Nekonal žiadny pohyb.
“Nie som nahnevaná.” “Len zatváram dvere.” “Dvere už dávno nevedú.”
V tú noc, keď som viedla moju malú Lunu do parku, skupina mužov začala kričať na mňa a sledovať nás.
Tá noc bola chladná a tichá. Prechádzala som sa s Lunou parkom. Zrazu sa objavila skupina cudzích mužov.
Prišiel som k rodičom na obed. Mama varila polievku. Otec sedel na záhrade pri stole. Stôl bol drevený
— Mama, tak veľmi mi chýbaš. — Viem to, dcérka moja. Hoci ma nevidíš, nikdy som neodišla. Som v každom
Každú zimu sľuboval, že vyjde „len na chvíľu“. Len pozrieť, aký je dnes šmyk. Len raz sa spustiť z kopca.
Vrecká mal prázdne. Peňaženka tenká, konto na nule. A vtedy si to uvedomil. Bohatstvo nie je to, čo si myslel.
Keď som ho brala z útulku, upozornili ma. „Bude z neho poriadny kus psa,“ povedali. Zobrala som to na