— Mama, tak veľmi mi chýbaš. Šeptala som to do prázdnej izby. Vedela som, že neprídu žiadne slová.

Mama sa mení. Skoro nikto si to nevšimne. Prechádza ťažkým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Keď dovŕšiš päťdesiatku, život sa má spomaliť. Nie je to slabosť. Je to múdrosť. Ak stále bežíš ako v

— Mama, tak veľmi mi chýbaš… — Viem to, dcéra moja. Aj keď ma už nevidíš, neodišla som nikam.

Muži bývajú prekvapení. Niekedy aj urazení. Namiesto štíhlej dievčiny vidia tetu. V duchu si myslia

Mama sa mení. A skoro nikto si to nevšimne. Prežíva náročné obdobie života. Je to prirodzený prechod.

Nevšimol si, kedy sa to stalo. Ticho v dome bolo iné. Nie prázdne. Bolo pozorné. Akoby aj steny niečo čakali.

Dážď bičoval mesto bez milosti. Jakub kráčal ulicami sám. Mal pocit, že svet na neho zabudol.

Ráno sa ešte len začínalo. Mesto driemalo pod hmlistým závojom ticha. Za oknom sa pomaly rozjasňovala obloha.
