— Mama, tak veľmi mi chýbaš… — Viem to, dcérka moja. — Ako to môžeš vedieť, keď si tak ďaleko?

Mama sa mení. Takmer nikto si to nevšíma. Prechádza tichým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Keď prekročíš päťdesiatku, všetko sa mení. Tempo, priority, aj to, čo ťa teší. Ak stále bežíš ako v dvadsiatich

— Mama, tak veľmi mi chýbaš. — Ja viem, dcérka moja. — Ako to vieš, keď ťa nevidím? — Lebo som stále s tebou.

Kedysi som sa veľmi snažila byť pre všetkých pohodlná. Viac som počúvala, než hovorila. Súhlasila som

Mama sa mení. Takmer nikto si to nevšíma. Prechádza tichým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Ben Carter mal štrnásť rokov. Mal ťažký autizmus. Nehovoril. Vo svojom svete mal však jednu istotu.

Mama sa mení. Skoro nikto si to nevšíma. Prechádza ťažkým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Keď dovŕšiš päťdesiatku, život by mal zmeniť tempo. Ak stále bežíš ako v dvadsiatich, nie je to sila.