Sedela pri okne v tichom byte. V rukách držala telefón. Na displeji svietilo známe meno. Prsty sa jej

Niekedy si to všimneme len tak, mimochodom. Mama sa pozerá na vnúča inak, ako sa kedysi pozerala na nás.

Sedela som sama v kuchyni. Za oknom sa stmievalo. Myšlienky mi odišli do minulosti. Videla som pred sebou

Je večer. Na zadnom sedadle auta sedí pes. Srsť má bielo-hnedú, celá v skvrnách. Na krku mu visí čierne

Milé priateľky, chcem sa s vami o niečo podeliť. Vstupujeme do novej etapy života. Je formovaná zmenou

Milé priateľky, toto je pre vás. Vstupujeme do novej etapy života. Je iná, hlbšia, tichšia.

Kráčam po ulici pri starej budove. Slnko je nízko, svetlo je mäkké. Myslím na svoj život. Kedysi som

Niekedy si sadnem a pozerám na starú fotku. Ja, môj muž, naša dcérka. Boli sme mladí a nevedeli sme nič o živote.

Niekedy vzťahy nekončia hádkou. Nekončia dramatickými slovami. Končia tichom. Spočiatku je to maličkosť.