Kráčam po ulici pri starej budove. Slnko je nízko, svetlo je mäkké. Myslím na svoj život. Kedysi som

Niekedy si sadnem a pozerám na starú fotku. Ja, môj muž, naša dcérka. Boli sme mladí a nevedeli sme nič o živote.

Niekedy vzťahy nekončia hádkou. Nekončia dramatickými slovami. Končia tichom. Spočiatku je to maličkosť.

Objatie dospelého dieťaťa je zvláštna vec. Mama v ňom necíti dospelého človeka. Necíti povinnosti, starosti

Najťažší deň smútku neprichádza v deň pohrebu. Vtedy sú okolo teba ľudia. Niekto ti podá ruku, niekto

Niekedy sa to stane úplne nečakane. Kráča ulicou. V rukách drží šálku kávy. Deň je obyčajný, nič sa nedeje.

Som stará mama. Mám veľa vnúčat a každé mi dalo niečo iné. Niekedy sa ma pýtajú, koho mám najradšej. “

Mnohí muži túžia po pokojnej manželke. Predstavujú si ženu, ktorá nerozpráva, nehnevá sa, len sa usmieva.

Malý chlapček leží v detskej postieľke. Má svetlé vlásky a modré tričko. Posteľná bielizeň je biela, čistá.