Niekedy sa to stane úplne nečakane. Kráča ulicou. V rukách drží šálku kávy. Deň je obyčajný, nič sa nedeje.

Som stará mama. Mám veľa vnúčat a každé mi dalo niečo iné. Niekedy sa ma pýtajú, koho mám najradšej. “

Mnohí muži túžia po pokojnej manželke. Predstavujú si ženu, ktorá nerozpráva, nehnevá sa, len sa usmieva.

Malý chlapček leží v detskej postieľke. Má svetlé vlásky a modré tričko. Posteľná bielizeň je biela, čistá.

Alica si upravila sako a odhodlane potlačila ťažké sklenené dvere reštaurácie „Opál“. Prenajatá sála

Darina šliapala do pedálov, ako by od toho závisel jej život. Októbrový vietor hryzol do tenkých rukavíc.

Mária sedela pri okne, v rukách teplú šálku. Vonku bola tma, len lampa svietila mäkkým svetlom.

Bohatá pani mi hodila drobné do tváre na pokladni. Neplakala som. Len som ticho stlačila jedno tlačidlo.

Existuje stav duše, ktorý sa nazýva „už netreba“. Pozná ho každá žena, ktorá dlho čakala. Prestaneš sledovať telefón.