Bohatá pani mi hodila drobné do tváre na pokladni. Neplakala som. Len som ticho stlačila jedno tlačidlo.

Existuje stav duše, ktorý sa nazýva „už netreba“. Pozná ho každá žena, ktorá dlho čakala. Prestaneš sledovať telefón.

Dnes som bola v supermarkete. Vedľa mňa stál starší pán. Odhadovala som ho na 76 rokov. Volal sa pán Štefan.

Večer si často sadala k oknu. Čakala, aj keď vedela, že nemá na koho. Jeho kroky sa už nikdy neozvú v chodbe.

Do útulku sme prišli bez konkrétneho plánu. Chceli sme len dať domov zvieraťu, ktoré najviac potrebuje

Sedím pri okne a pozerám na dcéru. Drží šálku čaju oboma rukami. Vonku je ešte skoro ráno. Obloha má

Mala som kamarátku, ktorá vedela, kedy odísť. Volala sa Danka. Nehádala sa, nekričala, nevyčítala.

V roku 2023 si sa bála riskovať. Každá zmena ťa desila. Sedávala si pri okne so šálkou v rukách.

„Ty zostaň s deťmi, ja si idem oddýchnuť. Sám. Myslím… naozaj sám,” vykĺzlo to z môjho manžela Petra.