Kedysi som sa veľmi snažila byť pre všetkých pohodlná. Viac som počúvala, než hovorila. Súhlasila som

Mama sa mení. Takmer nikto si to nevšíma. Prechádza tichým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Ben Carter mal štrnásť rokov. Mal ťažký autizmus. Nehovoril. Vo svojom svete mal však jednu istotu.

Mama sa mení. Skoro nikto si to nevšíma. Prechádza ťažkým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Keď dovŕšiš päťdesiatku, život by mal zmeniť tempo. Ak stále bežíš ako v dvadsiatich, nie je to sila.

— Mama, tak veľmi mi chýbaš. Šeptala som to do prázdnej izby. Vedela som, že neprídu žiadne slová.

Mama sa mení. Skoro nikto si to nevšimne. Prechádza ťažkým obdobím života. Je to prirodzený prechod.

Keď dovŕšiš päťdesiatku, život sa má spomaliť. Nie je to slabosť. Je to múdrosť. Ak stále bežíš ako v

— Mama, tak veľmi mi chýbaš… — Viem to, dcéra moja. Aj keď ma už nevidíš, neodišla som nikam.