Deväťročný chlapec sedí nehybne vo svojej školskej lavici. Hodina plynie pomaly. Zrazu ho prejde zimomriavka.

Vlk nikdy neokusne mršinu. Nie zviera, nie človeka. Taká je jeho povaha. Žije podľa pravidiel, ktoré

Boli sme bohatí a nevedeli sme o tom. Vyrastali sme na dvoroch. Kolená mali sme rozbité, ruky špinavé od hliny.

V ten novembrový večer našim bytom v Trnave voňala vanilková babka a zázvorový čaj. Ilonka, moja štrnásťročná

Svokra pred nosom mojich detí zabuchla pokrievku na hrnci. — Toto nie je pre vás. Toto je pre dedka.

Telefón zazvonil v stredu, desať minút po deviatej ráno. Martin stál v zasadačke košickej firmy a dokončoval

Sme generácia, ktorá do školy chodila po vlastných a po vlastných sa z nej aj vracala. Nikto nás nevozil autom.

Dala som na internet krátky inzerát. Darujem oblečenie pre dievčatko, dva až tri roky. Mala som doma

Keď dovŕšiš päťdesiatku, život by mal zmeniť tempo. Ak stále bežíš ako v dvadsiatich, niečo nie je v poriadku.
