Včera sme sa vybrali do útulku. Chceli sme len pozrieť psíkov. Netušili sme, čo nás čaká. Srdce nám to

Včera sme sa vybrali do útulku. Hľadali sme nového štvornohého kamaráta. Nevedeli sme, koho tam stretneme.

Nikto si nevšimol, že dievčatko ukazuje prstami znaky. Len doktor Tomáš Krejčí si to všimol.

— Čo, to je celý obed? — nahnevane sa spýtala Zuzana, nakukujúc do hrnca. Na sporáku pomaly vrela pôstna

Nemôžem ho vziať so sebou do reštaurácie. Čašníci krútia hlavou. Majitelia sa ospravedlňujú.

Dvere starého domu pri Banskej Štiavnici zaškrípali, keď ich Daniela otvorila plecom. V rukách nosila

Nemôžem ho vziať so sebou do reštaurácie. “Nemôžem ho vziať so sebou do reštaurácie,”

Nie som vôbec nahnevaná. Mám hlboký pokoj v duši. Prečo to tak cítim? Zatváram staré dvere.

Bol to deň. Bol taký tichý. Obloha bola sivá. Mraky viseli nízko. V izbe vládol pokoj. Bolo to ticho.
