Moja svokra Viera mi strhla biele šaty priamo z ramienka v šatníku. Roztrhala ich na dve časti jedným pohybom.

Oznámila to medzi hryzom cesnakového chlebíka a dúškom vínového strieku. — No veď, niektorí rodičia sa

Mám 67 rokov. Bývam sama v Košiciach. V starom dvojizbovom byte. Kedysi tu znel detský smiech.

V deň, keď svoju mamu naposledy objímeš, niečo v tebe potichu praskne. Tá prasklina zostane navždy.

V piatok ráno sa Zvolensko opäť triaslo od výbuchov. Dronový útok zasiahol mesto Krupina a neskôr aj Zvolen.

Mám rada štvrtkové rána. Vo štvrtok si susedka Hanka zhora púšťa pračku presne o siedmej a ja už bývam hore.

Toho rána, keď šesťdesiatročná Marta Horáková prekročila prah reštaurácie v Žiline so starým vedrom

Mama vstáva ako prvá v dome. Ešte je tma, ešte spia všetci. Ona už premýšľa, čo bude k obedu.

— Mama, len sa netráp! Tvoje veci sú už pobalené, nemusíme sa zdržiavať rečami. Anna Kováčová stuhla
