Rada mojim priateľkám po päťdesiatke a starším

Milé priateľky, chcem sa s vami o niečo podeliť.

Vstupujeme do novej etapy života.

Je formovaná zmenou, hĺbkou a tichou odolnosťou.

Všímame si jemné vrásky na tvári.

Striebro vo vlasoch nás prekvapí v zrkadle.

Telo sa zmenilo, roky si vybrali svoje.

“Kedy som tak zostarla?” pýtam sa sama seba.

Pozerám na dvadsaťpäťročné dievčatá okolo seba.

Usmievam sa, nie zo závisti.

Spomínam si, ako som bola raz na ich mieste.

“Aj ja som bola mladá a plná ilúzií,” hovorím si.

Ony raz budú stáť tam, kde my teraz.

Čas sa nedá zastaviť ani oklamať.

Už nie sme dievčatá v ľahkých letných šatách.

Mladosť prináša rýchlosť a novosť.

My prinášame múdrosť a prežitú pravdu.

Vybudovali sme rodiny vlastnými rukami.

Držali sme domácnosti pokope aj v najťažších chvíľach.

Platili sme účty, aj keď bolo ťažko.

Prežili sme choroby, ktoré nás skúšali.

Zniesli sme zlomené srdcia a sklamania.

Pochovali sme ľudí, ktorých sme milovali.

“Ako to prežijem?” pýtala som sa vtedy.

Naučili sme sa žiť so žiaľom.

A napriek tomu stále stojíme vzpriamene.

Niektoré z nás stratili tých, ktorí znamenali všetko.

Manžela, rodiča, niekedy aj dieťa.

Bolesť bola neznesiteľná, zdalo sa to.

Ale znovu sme vstali, deň po dni.

“Musím ísť ďalej, pre seba aj pre ostatných,” hovorila som si.

Sme tie, ktoré prežili najhoršie búrky.

Sme tiché bojovníčky bez veľkých slov.

Nikto nevidí tú vnútornú silu.

Sme ako dobré víno, zrejúce s rokmi.

Sme ako nadčasové klasické autá.

Každým rokom sme hodnotnejšie.

Duchom vzácnejšie, časom drahšie.

Naše telá sa zmenili, to je pravda.

Ale nesú naše príbehy a odvahu.

Nesú našu nežnosť aj našu silu.

“Prečo sa mám hanbiť za svoj vek?” pýtam sa.

Veď každá vráska má svoj príbeh.

Vstúpme do tejto etapy s dôstojnosťou.

Vstúpme s jemnosťou a pokojom.

Buďme hrdé na všetko, čo sme prekonali.

Nikdy sa neospravedlňuj za to, že starneš.

Starnutie nie je strata, priateľky moje.

Je to privilégium, ktoré mnohí nikdy nedostali.

Mnohí odišli príliš skoro, bez tejto šance.

My sme tu, žijeme, dýchame, cítime.

To je dar, nie bremeno.

Starnime s hrdosťou, nie s hanbou.

Rate article
Zibainis
Add a comment

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

two × 3 =

Rada mojim priateľkám po päťdesiatke a starším