Som stará mama, ktorá je hrdá nielen na jedno vnúča, ale na všetky svoje vnúčatá. Každé z nich prinieslo do môjho života

Som stará mama siedmich vnúčat.

Niekedy sa ma pýtajú, koho mám najradšej.

Vždy odpovedám rovnako.

“Všetkých rovnako, len inak.”

Každé z nich mi dalo niečo iné.

Pamätám si časy, keď bol dom plný kriku a smiechu.

Hračky ležali po celej obývačke.

Nikdy som sa nesťažovala.

Tie malé kroky po parketách boli ako hudba.

Počúvala som ich aj vtedy, keď som bola unavená.

Vnúčatá rástli rýchlo, príliš rýchlo.

Dnes majú vlastné životy, vlastné starosti.

Niektoré študujú, iné už pracujú.

Jedna vnučka sa minulý rok vydala.

Najstarší vnuk čaká svoje prvé dieťa.

Ale keď prídu ku mne domov, je to ako kedysi.

“Babka, varíš tie halušky?” pýta sa Tomáš vždy prvý.

“Varím, sadni si,” odpovedám a smejem sa.

Objatia sú stále rovnako úprimné.

Úsmevy sa nezmenili od detstva.

Len tváre sú teraz vyššie, dospelejšie.

Pýtam sa sama seba, ako to všetko prešlo.

Kam zmizli tie roky?

Sedím večer v kresle a prezerám fotografie.

Na jednej je malá Natália v záhrade s vedierkom.

Dnes má dvadsať rokov a študuje v Bratislave.

Zavolá mi takmer každý deň.

“Babka, ako sa máš?” pýta sa vždy ako prvé.

“Dobre, zlatko, len mi chýbaš,” hovorím pravdu.

Niekedy prídu všetci naraz, na Vianoce alebo na moje narodeniny.

Dom sa opäť naplní hlukom.

Vtedy si pripomínam, prečo som šťastná.

“Babka, povedz nám ešte raz tú rozprávku,” žiada najmladšia Emka.

“Tú o vlkovi?” smejem sa.

“Tú, čo máš najradšej,” odpovedá a tlačí sa ku mne.

Rozprávam im príbehy, ktoré som rozprávala aj ich rodičom.

Niektoré si vymýšľam znova, lebo zabudnem detaily.

Nikomu to nevadí.

Dôležité je, že sme spolu.

Moja dcéra mi raz povedala, že som pre deti celý svet.

Odpovedala som, že ony sú mojím svetom.

“Mami, prečo plačeš?” spýtala sa, keď som sa rozplakala pri odchode detí.

“Len som šťastná,” vysvetlila som jej.

Niekedy je ťažké pustiť ich späť do ich životov.

Viem však, že sa vrátia.

Vždy sa vrátia.

Láska medzi nami sa nemení, len rastie.

Niesla som si v srdci každý ich smiech, každé slovo.

Tieto spomienky ma hrejú aj v najtichších večeroch.

Som stará mama a som vďačná za každý jeden deň s nimi.

Rate article
Zibainis
Add a comment

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

1 × 3 =

Som stará mama, ktorá je hrdá nielen na jedno vnúča, ale na všetky svoje vnúčatá. Každé z nich prinieslo do môjho života