Mama vždy čakala pri okne.
Snehu pribúdalo každým rokom viac.
“Dcéra prišla minule, prídem aj teraz,” hovorila si potichu.
Dvor bol tichý, len stopy v snehu niečo prezrádzali.
Viedli rovno k svetlu v okne.
Mama tam sedela sama, so šálkou čaju v rukách.
“Veď má svoju prácu, svoje starosti,” ospravedlňovala dcéru.
Telefón zazvonil len zriedka.
“Mami, tento víkend neviem, uvidíme nabudúce,” znelo z druhej strany.
Mama len prikývla, hoci nikto nevidel.
“Dobre, zlatko, netráp sa pre mňa,” odpovedala pokojne.
Vonku padal sneh, pomaly, bez hluku.
Vnútri horelo svetlo, čakajúce na niekoho.
Susedka raz prišla na kávu.
“Tvoja dcéra sa ešte neozvala?” spýtala sa opatrne.
“Má toho veľa, chápem ju,” povedala mama tichým hlasom.
Očami však hľadala cestu k bráne.
Každý zvuk auta ju prebudil z driemania.
“Možno je to ona,” pomyslela si s nádejou.
Nebolo to ona.
Dni sa menili na týždne, týždne na mesiace.
Vianoce prišli so snehom a tichom.
“Mami, tento rok to nevyjde, sľubujem nabudúce,” povedala dcéra po telefóne.
Mama sa usmiala do slúchadla.
“Rozumiem, hlavne že si v poriadku,” odvetila láskavo.
Vo dvore ostali len jej vlastné stopy.
Nikto iný tam nekráčal.
Svetlo v okne horelo každý večer.
Ako maják, ktorý nikto nevidel.
Mama si stále hovorila, že nabudúce bude iné.
Verila tomu až do konca.
Jedného rána susedka všimla, že komín nedymí.
“Čudné, včera večer svetlo horelo,” povedala si.
Zazvonila, ale nikto neotvoril.
Stopy vo dvore boli len jej vlastné, staré.
Nikto nové neurobil už dávno.
Dcéra prišla neskoro, s kvetmi v rukách.
“Mami, prepáč, konečne som tu,” zašepkala do prázdna.
Dom bol ticho, bez mamy pri okne.
Len šálka stála na stole, prázdna.
“Prečo som to stále odkladala?” plakala nahlas.
Nikto jej neodpovedal.
Sused prišiel, aby jej podal ruku.
“Vždy na teba čakala, vedel som to,” povedal tichým hlasom.
“Hovorila, že prídeš, verila tomu,” dodal smutne.
Dcéra pozrela na stopy vo snehu.
Boli to len jej vlastné, čerstvé, osamelé.
Tie staré už dávno zmizli.
Svetlo v okne teraz nehorelo.
Dom zostal tichý, prázdny, studený.
Mama verila do posledného dňa.
Nabudúce už neprišlo.