Nie som nahnevaná. Len zatváram dvere, ktoré už dávno nevedú tam, kam túži ísť moje srdce. Nie je v tom hnev ani zatrpkn

Nie som vôbec nahnevaná.
Mám hlboký pokoj v duši.
Prečo to tak cítim?
Zatváram staré dvere.
Nevedú už tam.
Kam moje srdce túži ísť?
Rozumie tomu vôbec niekto?
Možno len tí, čo prežili svoje.
Myslia si, že odchod bolí.
Prináša azda nenávisť?
Kdeže, mýlia sa.
Ja cítim niečo iné.
Čo presne prežívam?
Hlboký a tichý nádych.
Je to veľká úľava.
Sloboda od zlých situácií.
Ľudia mi brali energiu.
Prečo som to trpela?
Už nechcem strácať čas.
Komu ho vlastne dám?
Tým, čo nevedia ľúbiť.
Nemilujú ako ja.
Nesnažia sa ako ja.
Nevkladajú do toho srdce.
Je to pre mňa dôležité?
Áno, veľmi.
Toto nie je odmietnutie.
Je to pevné rozhodnutie.
Chránim svoj vnútorný pokoj.
Mám rád seba samu.
Šetrím si svoju energiu.
Zatváram túto kapitolu?
Áno, s pokojom.
Mám vďačnosť za lekcie.
Čo mi priniesli do života?
Veľa múdrosti.
Mám nádej na budúcnosť?
Čo je ešte predo mnou?
Určite niečo pekné.
Nie je v tom hnev.
Nie je tam bolesť.
Je tam len čistý pokoj.
Nie je koniec len koncom?
Nie, je to nový začiatok.
Už som sa rozhodla.
Koniec bolesti.