— Mama, tak veľmi mi chýbaš.
— Viem to, dcérka moja.
Hoci ma nevidíš, nikdy som neodišla.
Som v každom údere tvojho srdca.
Čuješ to?
Je to tichý tlkot, ktorý ťa nesie ďalej.
Moje slová žijú v tvojich myšlienkach.
Moja láska sa skrýva v tvojom smiechu.
Keď sa smeješ, cítim sa opäť mladá.
Je to, akoby sme sedeli vedľa seba.
Pamätáš si tie obyčajné chvíle?
Čaj pri okne, rozhovory do večera.
Z toho sa skladalo naše šťastie.
Ži odvážne, dcérka moja.
Nehľadaj silu len vo veľkých veciach.
Nájdeš ju v drobnostiach, ktoré sme milovali.
V piesni, ktorú sme spievali spolu.
Vo vôni koláča, ktorý sme piekli.
Pamätáš si to?
Každá tvoja slza v sebe nesie lásku.
Dovoľ si plakať, keď to srdce potrebuje.
Nie je to slabosť.
Je to dôkaz, že sme sa mali rady.
Potom zdvihni hlavu.
Usmej sa pre všetky tie roky spolu.
Pre každý smiech, pre každé objatie.
Som tu, hoci ma nevidíš.
Som v tichu tvojho srdca.
Som vo svetle, ktoré ťa sprevádza.
— Mama, naozaj to cítim.
— Viem, dcérka.
Cítim to tiež.
— Je mi smutno, ale aj ľahšie.
— Presne tak to má byť.
Smútok a láska idú ruka v ruke.
— Budeš so mnou aj zajtra?
— Budem s tebou vždy.
V každom rannom lúči.
V každej šálke kávy.
V každom tvojom kroku.
— Chcem si to pamätať.
— Tak si to pamätaj srdcom, nie len mysľou.
— Ďakujem, mama.
— Ďakujem ja, že si moja dcéra.
Teraz žmúrni oči a počúvaj.
Počuješ to tiché bitie?
To som ja, stále tu.
Som v tvojom srdci. Navždy.
