Boli sme bohatí a nevedeli sme o tom.
Vyrastali sme na dvoroch.
Kolená mali sme rozbité, ruky špinavé od hliny.
Duša nám však bola ľahká ako pierko.
Nikto z nás nemal mobil. Nikto ho ani nepotreboval.
“Poď von, ideme hrať loptu!” kričal Jožko spod okna.
Stačilo zavolať a za pár minút stála celá partia na dvore.
Lopta bola vyfučaná, záplatovaná izolepou.
Ale nikomu to neprekážalo.
“Kto bude brankár?” pýtal sa Milan každý deň rovnako.
A každý deň sa o to pohádali rovnako veselo.
Smiech sa rozliehal celou ulicou.
Mamy nás volali domov, keď sa stmievalo.
“Deti, večera je na stole!” ozývalo sa z balkónov.
Nikto neposlúchol hneď.
Hra sa musela dohrať do konca.
Veď čo bolo dôležitejšie ako posledný gól?
Susedia nás poznali po mene.
Keď niekto spadol, hneď prišla pomoc od starej mamy Anny.
“Daj sem to koleno, vydezinfikujem to,” hovorila prísne, ale láskavo.
Bolelo to, ale nikto neplakal nahlas.
Chlapci museli byť tvrdí, aspoň tak sme si to mysleli.
Dievčatá skákali gumu pri múre domu.
Rátali sme do stovky a smiali sa pri každom páde.
Leto bolo nekonečné.
Zima priniesla sánky a snehové gule.
“Kto postaví väčšieho snehuliaka?” znela výzva každý rok.
Ruky mrzli, nosy boli červené.
Ale nikto nešiel domov prvý.
Večer sme sedeli na schodoch a rozprávali si príbehy.
Niektoré boli vymyslené, iné prevzaté od starších bratov.
“A potom sa ukázal duch!” šepkal Peter dramaticky.
Všetci sme sa triasli, aj keď sme tomu neverili.
Boli to chvíle, ktoré nestáli ani cent.
A pritom boli vzácnejšie ako čokoľvek dnes.
Nikto nepočítal lajky.
Nikto nefotil každý krok.
Žili sme ten okamih, nie jeho obraz.
Priateľstvá vznikali na ulici, nie na obrazovke.
Hádky sa riešili hneď, tvárou v tvár.
“Prepáč, nechcel som ťa uraziť,” povedal Milan Jožkovi po škriepke.
A o chvíľu už opäť hrali spolu.
Dnes mám vlastné deti.
Pýtam sa ich, kde majú kamarátov.
“Na telefóne, mami,” odpovedajú mi ticho.
Smutno mi je, keď to počujem.
Chcela by som im dať tie isté dvory.
Tú istú vyfučanú loptu, ten istý smiech.
Možno bohatstvo nikdy nebolo v peniazoch.
Bolo v blate, v kolenách, v hlasoch na dvore.
A to bohatstvo sa už nevráti.