Prišiel som k rodičom na obed.
Mama varila polievku.
Otec sedel na záhrade pri stole.
Stôl bol drevený, okrúhly, starý.
“Poď sem, synak,” zavolal otec.
Sadol som si k nemu do zelene.
Slnko svietilo jasno, bol pekný deň.
Otec mal na sebe svetlú kofolu.
Vzal porcelánovú kanvicu a nalieval čaj.
Mama prišla s modrou blúzkou oblečená.
Držala v rukách šálku čaju.
Obaja vypadali tak pokojne.
Sedeli sme spolu ticho chvíľu.
Potom si otec spomenul na rádio.
“Vieš, kde je to staré rádio?” spýtal sa.
“Aké rádio, otec?” opýtal som sa.
“To, čo sme mali v kuchyni,” povedal.
Mama sa usmiala a prikývla.
“Chceme si vypočuť starú hudbu,” dodala.
Vstal som a išiel som ho hľadať.
Našiel som ho v starej skrini.
Bolo prachom pokryté, ale celé.
Prinesol som ho na stôl.
Otec sa naň pozrel s úsmevom.
“To je ono,” povedal potešene.
Skúsili sme ho zapnúť spolu.
Gombíky boli staré, ťažko sa otáčali.
“Pomôž mi, synak,” poprosil otec.
Chytil som rádio a skúšal som to.
Ruky sa mi trochu triasli.
Bolo to ťažšie, než som čakal.
Mama čakala ticho s čajom v ruke.
“Skús tento gombík,” poradila mi.
Otočil som ho opatrne doprava.
Ozval sa praskot, potom tichá hudba.
Všetci sme zmĺkli na chvíľu.
Bola to stará slovenská pesnička.
Otec zatvoril očí a počúval.
“To je tá pieseň z mojej mladosti,” povedal.
Mama sa chytila jeho ruky.
Pozerali sa na sa s láskou.
Cítil som v tej chvíli úctu.
Úctu k ich spoločnej minulosti.
Čaj chladol, no nikto sa nehýbal.
Hudba hrala ďalej medzi zeleňou.
Aké piesne počúvali vaši rodičia?
Pamätáte si také staré rádio doma?
Čas sa na chvíľu zastavil.
Bol som rád, že som tam bol.
Pomohol som im zapnúť kúsok minulosti.
A tá chvíľa zostane so mnou navždy.