Som Jana, mám 52 rokov.
Viem, že moje slová veľa žien nepochopí.
Niektoré budú krútiť hlavou.
Možno sa spýtajú: „Ako môžeš takto hovoriť o manželovi, ktorého si vraj milovala?“
Nehľadám súhlas ani súcit.
Chcem len porozprávať, čo sa stalo po konci jednej etapy môjho života.
Môj manžel sa volal Marián.
Boli sme spolu dvadsaťosem rokov.
Vychovali sme dve deti, postavili dom, prežili dobré aj zlé.
Keď zomrel, mala som pocit, že sa zrútil celý svet.
Plakala som mesiace.
Susedy chodili s koláčmi, deti volali každý deň.
„Mama, ako sa máš?“ pýtala sa dcéra Zuzana.
„Zvládam to,“ odpovedala som, hoci to nebola pravda.
Prvý rok bol najťažší.
Dom bol prázdny, posteľ veľká, ticho neznesiteľné.
Chodila som na cintorín takmer denne.
Rozprávala som sa s fotografiou na stole.
„Prečo si ma tu takto nechal?“ pýtala som sa nahlas.
Postupne sa však niečo zmenilo.
Zistila som, že mám svoj vlastný čas.
Mohla som jesť, kedy chcem.
Mohla som spať, ako chcem.
Nikto mi nehovoril, že varím príliš korenené jedlo.
Nikto nekritizoval moje nákupy.
Spočiatku som sa za tieto myšlienky hanbila.
„Veď to je môj manžel, ako môžem byť rada, že je po ňom pokoj?“ hovorila som si.
Rozprávala som sa o tom s kamarátkou Alenou.
„Jana, to je normálne,“ povedala mi.
„Manželstvo bolo dlhé. Mala si svoju rolu. Teraz môžeš byť sama sebou.“
Jej slová mi pomohli.
Začala som chodiť na kurzy maľovania.
Prihlásila som sa aj na tanečný krúžok.
Spoznala som ženy v podobnej situácii.
„Aj ja som sa tak cítila,“ povedala mi jedna z nich, Eva.
„Smútok a sloboda idú niekedy ruka v ruke.“
To ma upokojilo.
Nebola som jediná, kto takto cítil.
Syn Peter sa raz spýtal: „Mama, nie je ti smutno sama?“
„Je mi smutno za otcom,“ odpovedala som.
„Ale nie je mi smutno za sebou.“
Naučila som sa robiť rozhodnutia sama.
Vymenila som nábytok v obývačke.
Kúpila som si červenú kanvicu, hoci Marián mal rád len biele veci.
Boli to malé detaily, ale dôležité.
Niekedy sa cítim previnilo.
Ale viem, že žiarlivosť na vlastnú slobodu nie je zrada.
Je to len nový začiatok.
Milovala som Mariána celým srdcom.
Teraz sa učím milovať aj seba.
A to je v poriadku.